chess-1215079_960_720

Hra ako prostriedok učenia

Detský svet vo svojej podstate tvoria najmä hry. Hra a fantázia sú súčasťou každodennej činnosti detí. Pre zábavu, ktorú deti pri hraní pociťujú, si ani neuvedomujú ako veľmi sa v niektorých činnostiach zdokonaľujú. Mnoho základných pilierov vedomostí postavíme práve prostredníctvom hravých činností. Hra má pozitívny vplyv na celú osobnosť, blahodarne pôsobí na mravný, sociálny, estetický aj pracovný, či fyzický rozvoj. Hra nie je teda len prostriedkom zábavy a potešenia. Mohli by sme jednoznačne povedať, že hra ma široko spektrálny záber na celú našu osobnosť. Počas hrania sa dieťa môže zdokonaliť v reči, či získať nové poznatky, rozvinúť svoje schopnosti, či precvičiť všetky zmysly – kiirlaen maksehäirega.

Hru v školskom, ako aj predškolskom zariadení môžeme využívať ako organizačný prostriedok, ako prostriedok a metódu učenia. Pravé z hore uvedených dôvodov je nutné zamerať sa na skvalitňovanie hry a edukácie prostredníctvom hry. Na to aby hra priniesla svoj vzdelávací a výchovný účel, dieťa potrebuje prirodzenú potrebu a vedenie zo strany dospelého. Dospelý je koordinátor detského hrania. Toto riadenie však musí byť natoľko dokonalé, aby ako radenie vôbec nepôsobilo. Do hrania ako takého zasahuje veľmi prirodzene a zdanlivo spontánne, pritom však veľmi premyslene. Už Komenský vo svojom spise Svet v obrazoch zdôrazňuje, že hra na to, aby priniesla svoj výchovný a vzdelávací účel, nesmie byť samoúčelná. Hry v pedagogickom či psychologickom svete majú svoje delenia, napr. delenie hier na symbolické, konštruktívne a hry s pravidlami.

Symbolické hry využívame na podporu rozumového vývoja, kde pri hraní uplatňujeme získané poznatky na základe zmyslového poznávania skutočnosti. Pre symbolickú hru sú využiteľné rôzne bežné predmety dennej potreby. Dieťa týmto predmetom dáva iný význam, aký majú, predmety teda sú symbolmi, symbolizujú iný význam ako v skutočnosti. Konštruktívna hra je hra s rôznym druhom materiálu, napríklad papierom. Zahŕňa výtvarne práce, modelovanie a podobne. Pri konštruktívnych hrách je nutná intervencia pedagóga. Pri konštruktívnej hre je dôležitý samotný proces, nie výsledok. Hry s pravidlami podporujú koordináciu, najmä motorickú, vývin reči alebo sociálnych schopností. Z hľadiska naplnenia cieľa hry nemá význam výhra, či prehra. Nie vždy dieťa dokáže pochopiť pravidla hry a reálne sa im prispôsobiť. Pedagóg sa v takomto prípade znovu stáva poradcom a pomocníkom. Každá či už symbolická, konštruktívna hra alebo hra s pravidlami je výchovno-vzdelávacím prostriedkom.

Základnou črtou hier v školskom prostredí vo vyučovacom procese je spontánnosť a prirodzenosť (hry samotnej) z pohľadu dieťaťa. Dieťa by si nemalo všimnúť, že sa vzdeláva a je vychovávane. Pedagóg teda zámerne vyberá také činnosti a hry, ktoré sú aktívne, nezámerné, skúsenostné a zážitkové. Zámery a ciele pedagóga by mali byť dosiahnuté formou nenásilných aktivít, aby dieťa poznávalo svet prirodzením objavovaním a experimentovaním. Práve na to slúži hra. Vedieť sa hrať však nie je také jednoduché ako sa na prvý pohľad zdá. Pri plánovaní hier si teda musíme uvedomiť, aké hry sú z h hľadiska cieľa, obsahu i úrovne výchovnej skupiny vhodné, aké skúsenosti majú deti, ktoré sa hry zúčastňujú už z iných, predošlých hier. Plánovanie vychádza okrem iného aj z toho, čo práve sa práve v živote dieťaťa deje (stres, zážitky, pod.). Hra prebieha v každom veku, ale vekom sa menia ciele a obsah hier.