Terapia hrou

Hra je prirodzenou súčasťou detského sveta. Dieťa sa počas hrania stáva spontánnym a bezprostredným, akoby sa v hre na nič nehralo. Preto sa nemožno diviť, že je využívaná pri terapii. Práve počas terapie je nutné, aby dieťa nemalo pocit, že ho terapeut pozoruje a skúma. Terapiu hrou možno považovať za metódu využívanú na vyjadrenie pocitov detí. Počas priebehu tejto terapie dochádza k vytvoreniu bezpečného a dôverného prostredia. Hra je akýmsi dorozumievacím prostriedkom, akousi kódovanou rečou dieťaťa. Deti aj v čase, keď už vedia rozprávať, nie vždy dokážu vyjadriť všetko o svojich pocitoch. Nechápu abstraktnosť niektorých pojmov. Práve preto je úžasnou strategickou záležitosťou využitie hry v poradenskom procese.

Počas práce s dieťaťom sa mu poskytnú špecifické hračky, ktoré by mu mali pomôcť vysvetliť to, čo sa mu nedá vyjadriť rečou, teda všetky svoje pocity, túžby, myšlienky a potreby. Tak ako pri práci s dospelými, tak aj s deťmi terapeut musí zabezpečiť prostredie, ktoré je pre klienta bezpečné. Terapia hrou je určená deťom s poruchami pripútania, s emocionálnymi výkyvmi, či deťom s psychosociálnymi a psychosomatickými problémami. Ako vlastne takáto terapia hrou prebieha? Väčšinou sa jedná o 45 minútovú terapiu, ktorá sa realizuje v herni iba so samotným terapeutom bez prítomnosti rodičov. Konzultácie rodičov o priebehu sa robia individuálne. Odporúčaný počet stretnutí je závislí od závažnosti problémov.

Ďalšou terapiou, ktorá využíva hru ako prostriedok učenia, liečenia a strategického rodičovského výcviku je tzv. filiálna terapia. Tento tréning rodičovských zručností je primárne určený rodičom a ich vzťahu k deťom. Po terapeutickom pôsobení by malo dôjsť k zmene a postoju k ich deťom. Rodič sa pri takomto tréningu učí novým stratégiám v rodičovských väzbách. Základom filiálnej terapie je tvorenie zručností rodiča, ktoré potom neskôr môže využívať v dennej polhodinke, ktoré trávi so svojím dieťaťom. Postupne by tento proces mal prejsť do každodenného zaužívaného zvyku bez plánovania. Zručnosti, ktoré sa rodič na tejto terapií naučí, môžu pomôcť najmä pri problémoch vo vzťahoch dieťaťa k rodičovi, kde si dieťa nevytvorilo žiadny silný vzťah k matke či otcovi, a teda sa nevie s nimi hrať alebo prípadne odmieta ich počúvať. Rodič sa učí, ako dať slobodu a voľnosť dieťaťu bez toho, že by neboli stanovené žiadne pevné hranice, ktoré nemožno prekročiť.

Kto a prečo sa môže odhodlať k filiálnej terapii? Tak napríklad rodič, ktorý chce byť len jednoducho lepším rodičom, a to spôsobom rozvoja vnímavosti a citlivosti k potrebám voči vlastným deťom. Tiež je vhodný najmä pre deti, ktoré sa prejavujú rôznymi záchvatmi hnevu, poruchami správania, či pre deti, ktoré trpia enurézou, či deti trpiace symptomatickými poruchami. Na terapiu prichádzajú aj rodičia, ktorých deti trpia nízkym sebavedomím a problémami s navezovaním vzťahov. Filiálna terapia je vhodná aj pre deti v adoptívnych rodinách, kde je nutné podporiť začínajúci vzťah a pripútanie dieťaťa k rodičovi.

Ako tréning funguje? Takýto tréning pre zručnosti rodičov funguje najmä na individuálnej alebo skupinovej báze. Vždy záleží od veľkosti skupiny prípadne individuálnych potrieb rodičov alebo detí. Zvyčajne sa terapia skladá z 10 stretnutí, pri ktorých terapeut rozoberá postupne jednotlivé problémy a učí rodiča nové zručnosti pri práci s deťmi.